Svadobná kytica. V morových rokoch mali nevesty vo zvyku nosiť miesto kytíc silné zväzky cesnaku a bylín. Aký mali na to dôvod? Tieto kytice mali odháňať zlých duchov a smrť. Tradícia nosenia kytice z bylín pochádzala už od starých Keltov, ktorí preferovali brečtan, bodliak a vres, o ktorých sa predpokladalo, že majú mystické a ochranné vlastnosti.

Až po rannom viktoriánskom období nahradili štipľavé girlandy sladko sfarbené kvety ako nechtík a ruže. Viktoriáni novú tradíciu milovali ale nechceli sa vzdať starých symbolov, tak prišli s takzvaným jazykom kvetín. Ten každému kvetu priraďoval určitú vlastnosť. Napríklad kamélie predstavovali obdiv a dokonalosť, brečtan svätú lásku a vernosť, zatiaľ čo biele ľalie čistotu a panenstvo.

V súčasnosti je kvetinový jazyk vnímaný ako starodávna tradícia. Nevesty si zvyčajne vyberajú kvety, ktoré zodpovedajú ich farebnej schéme alebo majú pre ne osobitý význam. Jedným z najsilnejších momentov svadby býva, keď sa nevesta odvráti chrbtom ku všetkým nezosobášeným hosťom a vrhá do davu kyticu. Dámy sa snažia bukrétu chytiť a tá, ktorej sa to podarí sa bude podľa tradície vydávať najbližšie.