Tradičnú slovenskú svadbu charakterizuje množstvo základných úkonov, symbolov a zvyklostí, ktoré sú klenotom našej kultúry. Už obdobie pred svadbou má svoje typické zvyky, ktorými sú pytačky. Ide o tzv. priezvedy, keď pytač žiada rodičov nevesty o súhlas so svadbou.
Po tejto milej, no často krát drahej záležitosti nasledujú zásnuby. Taktiež išlo o dôležitú udalosť spojenú s pohostením a odovzdaním daru, ktorý znamenal prísľub. Zásnubný dar mohla byť napríklad šatka, ručník, košeľa, jablko či pierko. V súčasnosti sa na znak spojenia používajú snubné prstene.
Obdobie od zásnub do svadby býva chaotické a stresujúce. Spája sa s nim oznámenie svadby medzi širšou rodinou, susedmi a priateľmi. V minulosti sa používali aj znaky na odeve. Budúca nevesta nosila veniec, stužku a ženích pierko či stuhu za klobúkom.
Svadobný deň začína príchodom ženícha po svoju nastávajúcu. Svadobčania ženíchovi robievali naprieky zatváraním dverí, zaprataním cesty či falošnými nevestami. Nesmieme zabudnúť ani na svadobný sprievod, ktorý udalosť oznamoval celej dedine radostne a so spevom.
Po obrade nasleduje svadobná hostina prelínaná so zábavou a svadobnými hrami. Nechýba spev, hudba, tanec, vinše, hádanky, scénky a podobne. Vrchol svadby nastáva pri skladaní venca a čepčenia nevesty. Svadobný odev je znakom slobody a panenstva, po začepčení si nevesta prezlieka šaty.
